Nie sme dokonalí

Nie sme dokonalí,i keď by sme velmi chceli byť. Všade v Európe,kde sme trhy navštívili a kde majú svoju tradíciu sú tieto založené na tom,že výrobca či pestovatel celý týžden robí a stará sa o svoju zeleninku,príde sobota-trhový deň-a on si príde predat to,čo vypestoval. Ľudia prídu a kúpia to, čo ešte večer pred trhmi rástlo. Aj pekár a masiar majú na trhoch svoje miesto,predávajú každý deň a zákazníci vedia, že chleba či klobásky sú vyrobené včera,či v noci a sú čerstvé, chutné a voňavé. Ale na trhoch sa zúčastňujú aj tety a ujovia,ktorým práve dozreli jahody alebo ríbezle a kedže ich nezjedia prídu ich predať. Alebo z nich navaria dobrý džem aby to neprišlo navnivoč. Takýchto ľudí tam stretnete veľa,veľa je i nápadov.

Práve toto robí trhy trhmi, tvorí to atmosféru. Lebo v Anglicku kde sú takéto trhy už 200 rokov je bežné,že gazdiná napečie 2 plechy ríbezlového koláča,príde ho predať a rozprúdi sa veľká debata, či tam dala dosť vanilky či ríbezlí. Lebo suseda z vedľajšieho domu ho napiekla tiež a chutí nejako ináč. Ľudia ktorí ho kúpili a ochutnali o tom v dobrom debatujú,špekulujú. A o tomto trhy sú.

Ale

Ale na Slovensku je to ináč. Každý kto na trhoch predáva,musí mať veterinou či hygienou schválenú prevádzku,čo obnáša asi milión papierov,potvrdení,súhlasov. Navyše príslušná investícia do kachličiek,chladničiek,prepravných vozíkov a pod.

Anglická či talianska teta ktorá príde na trh predať 5 kg mrkvy,lebo jej má veľa a nezje ju,musí mať na Slovensku list vlastníctva že vlastní pôdu a má na nej prebytky. Navyše jej nemôže denne predať viac ako 3 kg,na to je zákon.

Ani gazdiná s ríbezlovým koláčom by u nás neuspela,lebo nemá príslušnú pečiatku. Ani rakúsky deduško z Álp ktorý hore v kopcoch chová kravy,vyrobí syr a lanovkou ho pošle dole dcére,ktorá ho v sobotu predá,by u nás nemal šancu. Nemá "štempel",nemôže predávať. Dokonca ani náš slovenský bača nemá šancu,ak nemá salaš vykachličkovaný. Darmo hovorí,že syr tam vyrábal už jeho pradedo a nikomu sa nič nestalo.

Samozrejme,sme si vedomí,a sami na tom trváme, že výroba a predaj potravín musí podliehať prísnemu režimu,musí mať svoje pravidlá a normy. Len si myslíme,že u nás i keď sme v Únii tak ako ostatní máme pravidlá a normy posunuté do extrémnych extrémov.

Ale

Ale máme na Slovensku ľudí, ktorí aj v týchto podmienkach niečo robia a robia to dobre. Práve týchto sme sa snažili nájsť a predstaviť. Veľmi si ich vážime a snažíme sa im všemožne pomôcť. Chápeme ich problémy typu veterina,hygiena,dane,odvody,cestné dane,iné a ďaľšie dane,preddavky na dane, hlásenia o výrobe,dezinfekcií,protipožiarne opatrenia a iné podobné "zákusky".

Mnohým na samotný predaj neostáva čas. Pomohli sme im napríklad tým,že sme im našli predajcov,ktorí sú ochotní predávať na trhoch ich výrobky,reprezentovať a prezentovať výrobky pekára,ktorý celú noc piekol aby ráno na trhoch bol chlebík čerstvý a voňavý. Alebo sme našli družstvo typu JRD predavača ktorý predáva ich skvostné jablčné mušty,čo sú vyrobené z ozajstných jabĺk a nie nejakého koncentrátu. Aj tí čo chovajú sliepky vo voľnom výbehu a vajíčka sú žltučké,lebo ich mama videla slniečko a trávičku miesto neónky, našli u nás podporu.

Prirodzene sme radšej,ak ujo včelár pošle na trhy syna a on ide dymiť či prevážať včely lebo práve končí smrek a začína agát.

Ale sme na Slovensku.

Jedno je však isté,za tým si stojíme a toto si určite ochránime. Všetky potraviny ktoré nájdete na našich trhoch vypestovali alebo vyrobili "zlaté slovenské ručičky",sú pravé,majú svojho konkrétneho výrobcu ktorého na trhoch buď stretnete, alebo je jasne a konkrétne označený na svojom stánku. Určite je to človek,čo si za svojimi výrobkami stojí,záleží mu na tom aby Vám-jeho zákazníkovi-jeho výrobky chutili. Aby boli čerstvé, voňavé,chutné, šťavnaté.

A tým sme sa dostali akýmsi kruhom zase na začiatok. Aj tete s koláčmi v Anglicku,dedkovi so syrmi v Alpách záleží,aby predávali svoje výrobky čerstvé,voňavé,chutné a šťavnaté. Tiež im záleží aby ich vyrobili podľa všetkých noriem a postupov. Dobre totiž vedia,že ak niekde urobia chybu, druhý raz to nepredajú,ľudia to nekúpia.

Rozdiel je v tom že nevyplňujú papiere,hlásenia,formuláre,venujú sa tomu čo ich živí.

U nás to akosi speje k tomu,že napríklad rybára,ktorý dokáže vychovať okrem pstruhov aj kapre,sumce,štuky,zubáče,úhory,špičkovo ich vyúdit,už nenájdete.Jednoducho na Slovensku už nie je.Nebojte,na trhoch sem - tam rybky budú,v Južných Ćechách ešte žijú ludia,čo to vedia.To je kompromis,ktorý nám musíte prepáčiť,jednoducho ryby na trhy patria a u nás ich už niet.

Aj pani pri Nového mesta nad Váhom,čo pestuje 4 druhy maku,čierny,biely,modrý a ešte nejaký,napečie z nich štrúdle,príde na trhy a ešte Vám poradí z akého maku sa čo robí,už je asi posledná.Keď už nebude vládať,budeme si kupovať mak len odkiaľsi zdaleka v marketoch.Vraj zo Španielska.

A tiež nás výslovne mrzí,že musíme denne odpovedať na maily typu "Mám záhradu,v nej 10 jabloní,som sám,každý rok mi popadajú na zem,môžem ich prísť na trhy predať?Naša odpoved je - žial bohu - nie,nemôžte,nie Ste hlásený na dańovom a inom úrade,radšej to prosíme Vás nechajte zhniť,budete mať menej problémov.

Že by sme niekde robili chybu?

Nie sme dokonalí...